Je to ako v tej skvelej knihe od Steinbecka, že "Kto chytá v žite...". Tiež ako kvázi dospelý mám s tým problémy...tiež spomínam na tie časy keď svet nebol len gombičkou, špendlíkom, nitkou bez potrebnej látky a ihly (...bez striekačky). Boli to tie krásne časy, kedy každý z nás chcel byť tým čím nikdy v konečnom dôsledku bez kauzálnej príčiny nebol, či už išlo o policajta, požiarnika, zachráncu sveta...etc. Ja len že no nebolo to skvelé flegmaticky cmúlať to svoje konkrétne lízatko v tom bezprecedentom abstraktnom svete ako správny egocentrik a nevedomky vedieť svoje... ako napr. že dobro vždy zvíťazí nad zlom, veď že ktorý z tých trojhlavých drakov porazil toho pretty-looking princa. Bol to skvelý pocit...trval zlomok, kde v čitateli bolo to dieťa s tým super farebným lízatkom so žuvačkou vovnútri (že Chupa Chups TM) a v menovateli to všetko čo v čitateli nikdy byť nemohlo, dospelák deklarujúci spokojnosť sám so sebou a že kam to dotiahol. A výsledok, že blížiaci sa k nule...ale vždy s možnosťou dopriať si finančne lízatko, i keď bizárne je to hodne...
12. dec 2005 o 23:33
Páči sa: 0x
Prečítané: 872x
Lovely little Lucy is licking a large Lollipop...
Pri pohľade na akékoľvek to super-skvostné lízatko, i keď zrovna Lucy nie ste...preda len sa Vám vybaví kusisko vlastného detstva...o pieskovisku a formičkách nehovoriac...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)